Špalda vo výžive

HISTÓRIA ŠPALDOVEJ PŠENICE

Špaldová pšenica (Triticum spelta L.) je pôvodný druh pšenice, ktoré ľudstvo pestuje viac ako 8 000 rokov. Patrila medzi základné potraviny starých Grékov, Egypťanov či Keltov. Špalda ustúpila do pozadia kvôly šľachtiteľskému skúmaniu amerického biológa Normana Borlanga, ktorého cieľom bolo oddialiť celosvetový hladomor hlavne v štátoch ako je Mexiko, India a Pákistan. Od roku 1953 sa postupne začala presadzovať nová vyšľahtená pšenica, tak ako ju poznáme dnes.

ČÍM SA LÍŠI ŠPALDOVÁ PŠENICA
OD PŠENICE SIATEJ?

Špaldová pšenica je pestovateľsky menej náročná obilnina, ktorá vyžaduje i menej hnojenia. Jej zrno je dobré chránené pred hubovými chorobami a zárodkami mikroorganizmov. Z toho dôvodu nevyžaduje chemické ošetrenie a je základom ekologickej produkcie. Jej nevýhodou je, že má nižšie výnosy a preto je špaldová múka s porovnaní inými bežnými múkami drahšia. 

VÝŽIVOVÉ ZLOŽENIE ZRNA:

  • 17% bielkovín i esenciálne aminokyseliny
  • vysoký obsah ľahšie stráviteľného lepku
  • prospešné esenciálne mastné kyseliny
  • vitamíny skupiny B1, B2, B3, A a E
  • minerálne látky ako je vápnik, horčík, draslík
  • ľahko stráviteľná vláknina, ktorá podporuje trávenie a perilstaltiku

Špaldové palacinky

špaldové palacinky zo špaldovej múky Bonavita

Na cesto budeme potrebovať:

  • 125 g špaldovej múky hladkej
  • 125 g pšeničnej hladkej múky
  • 200 ml mlieka
  • 200 ml vody
  • 1 vajce
  • 1 lyžica trstinového cukru
  • štipka soli
  • rastlinný olej na opekanie

Na dochutenie špaldových palaciniek 
budeme potrebovať:

- jahodový džem, čuroriedky alebo môžete preliať čokoládou